Autonómne roboty 3: Ako prebieha ukážka robota
/
Prepis podcastu
Pokračujeme v našej sérii o robotizácii a dnes sa budeme venovať samotnému nákupu robotov. Ako u nás celý proces prebieha?
Prvá schôdzka so záujemcom o roboty by sa dala prirovnať k našim dvom úvodným podcastom. Záujemca sa na začiatku oboznámi s prednosťami robotov a možnosťami ich využitia v praxi. Dôležitou súčasťou stretnutia je tiež opis procesov záujemcu, pre ktoré sa majú roboty využiť, či už v sklade alebo vo výrobe. Následuje dohodnutie sa na návšteve v prevádzke, kde si opísané procesy zmapujeme a vytipujeme jeden alebo dva, na ktorých budeme prácu robotov demonštrovať. Pre implementáciu robota je tiež dôležité zistiť, v akom priestore sa budú roboty pohybovať, po akom povrchu budú jazdiť, aká je šírka uličiek atď. Ako sme už spomenuli v predošlom podcastu, pre správny pohyb je potrebný pevný a súvislý povrch. Roboty každopádne bez problémov zvládnu aj drobné trhliny, výstupky alebo škáry.
Samotné mapovanie prostredia prebieha formou vzdialeného ovládania robota, pri ktorom si robot pomocou radaru mapuje priestor a ukladá si presnú mapu do internej pamäti alebo cloudu. Mapa sa ďalej upravuje. Vyznačia sa zóny, do ktorých by sa robot nemal dostať ako sú napr. schodiská, odkiaľ by mohol spadnúť. V priebehu dvoch až troch hodín je mapovanie hotové. Samotná demonštrácia robota potom prebehne od jedného do dvoch týždňov od mapovania.
Zatiaľ čo úvodné mapovanie prebieha pri zníženej alebo ideálne nulovej prevádzke, aby robotovi nič nebránilo v kompletnom mapovaní priestorov, samotná demonštrácia už je zvyčajne počas plnej prevádzky a pohybu strojov a ľudí. Robot s predinštalovaným procesom simuluje celý postup, pohybuje sa po sklade a preváža tovar z miesta na miesto. Môžete priamo sledovať, že robot nevráža do ľudí, že sa zastavuje a obchádzka prekážky, prípadne, keď má viacej možností tras k cieľovému miestu, operatívne si vyberá najoptimálnejšiu cestu. Rovnako tak je možné podľa potreby zadávať ďalšie príkazy a vyskúšať rôzne situácie, ako napr. Čo keď robotovi niečo na poslednú chvíľu vojde do cesty? Čo keď pred ním niekto prejde? Čo keď je na trase nejaká prekážka? Ako si robot poradí s užšími priestormi? Akou rýchlosťou sa bude pohybovať? Všetko sa dá vyskúšať.
Výhodou je, že na jednom modeli sa dajú predstaviť procesy aj pre iné typy robotov. Princípy sú totiž podobné. Dokážeme tiež simulovať situáciu, ako by to asi v prevádzke vyzeralo, keby sa zapojilo viac robotov rôzneho typu a podľa potreby by sa pridával alebo uberal ich počet. Dá sa nastaviť aj to, aby robot mohol samostatne jazdiť výťahom medzi poschodiami. Čím podrobnejší je opis procesu, tým je to lepšie. Simulácia rôzneho počtu robotov na pracovisku umožňuje tiež okamžite zistiť, v akom zložení celý proces hladko beží a kedy už sa roboty dostávajú do neproduktívnej fázy.
Na záver tejto epizódy sa vyplatí ešte pripomenúť, pre aký typ firiem sú roboty vhodné a opačne. Roboty nemôžu pracovať v priestoroch, ktoré sú príliš úzke, tzn. uličky užšie než 1,2 metra. Tiež nevie pracovať s nákladom väčším než 1,5 tony. Najlepšie využitie nájdu v prevádzkach, kde sa preváža tovar – a platí, že čím väčšia je vzdialenosť prepravy, tým lepšie. O to väčší prínos budú roboty mať.
Ďalšie podcasty
Autonómne roboty 2: Typy kolaboratívnych robotov
25. októbra 2020Autonomous Mobile Robots sú schopní pracovať v prostredí bežného skladu. Patria do širšej skupiny kolaboratívnych robotov, čo znamená, že môžu fungovať v mieste, kde sa pohybujú ľudia a ďalšia skladová technika, ktorú dokážu vnímať a vyhýbať sa jej. V tomto diele sa pozrieme na základné typy robotov, ktoré sú na trhu dostupné.
Autonómne roboty 1: Čo to znamená, keď je robot autonómny
18. októbra 2020Prečo je v súčasnosti robotizácia na vzostupe a čo môžu roboty skladom, distribučným centrám alebo továrňam ponúknuť?
